Vláda schladila horúci zemiak 8.4.2011 | Kategóie: realitný trh

Zdá sa, že vláda SR definitívne rozhodla prípad reštituentov a ich nájomníkov. Po rokoch nekonečného naťahovania schválila návrhy dvoch súvisiacich zákonov – o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov.
Účinnosť oboch zákonov má nadobudnúť platnosť od septembra tohto roku.

 

Zásadné zmeny

Obyvatelia reštituovaných bytov, ktorým štát zabezpečoval (netrhovo nízku) stabilnú výšku nájomného, majú byty opustiť do konca roka 2017. To následne majiteľom umožňuje nakladať so svojím majetkom podľa svojho uváženia.

Účinnosť zákona nadobudnutá v septembri majiteľom umožňuje zvyšovať nájomné raz za rok o 20 percent, a to až do roku 2017.

Ďalším ústretovým krokom voči majiteľom by bola možnosť vypovedať nájom bez udania dôvodu s ročnou výpovednou lehotou.

Nájomníci, ktorí budú mať nárok na bytovú náhradu, sa nemusia vysťahovať z bytu dovtedy, kým im obec neposkytne náhradný byt.

Navrhovaný zákon obsahuje klauzulu, podľa ktorej nájomcovia môžu požiadať samosprávu o  náhradný nájomný byt s regulovaným nájomným.

Nájomné vzťahy k bytom v domoch súkromných vlastníkov s regulovanou výškou nájomného sa dotýkajú skoro tisícky bytov (923), v ktorej žije 2 311 osôb
Celková podlahová plocha týchto bytov je 65 887 štvorcových metrov, čo je priemerne 71,38 štvorcových metrov na jeden byt. V byte býva priemerne 2,5 obyvateľa.

V množstve takýchto bytov vedie Bratislava (706) z toho 527 bytov je v najlukratívnejšej časti mesta. Druhý v poradí je tretí obvod s 98 bytmi, v druhom obvode ich je 44, v štvrtom 20 a piatom obvode 17 bytov.
Ďalšie byty sú v Šahách, kde ich je 38, v Žiline 36, v Trenčíne 30, v Trnave 16, Košiciach 11, vo Vysokých Tatrách 10 a v Komárne 9 bytov.

Vláda predpokladá, že dotácie pre tých, ktorí si nebudú môcť dovoliť svojpomocne zabezpečiť náhradné bývanie, budú predstavovať asi 72,7 miliónov eur (2,3 miliardy Skk).

Tieto dotácie majú pokryť náklady v plnej výške, podmienkou je, že cena štvorcového metra podlahovej plochy neprevýši tisíc eur.

Ak dotácia má pokrývať stavebné úpravy iných budov na bývanie, bude hradená v plnej výške oprávnených nákladov neprevyšujúcich 800 eur na štvorcový meter.

 

Problém aj u susedov

Navrhované zmeny vyvolali ďalšie protesty nájomníkov, ktorí nie sú spokojní najmä s možnosťou vysťahovania.
Keď sa však pozrieme k našim západným susedom, vidíme, že rušenie regulovaného nájomného sa tam dotkne obyvateľov až 700 000 bytov.

Situácia už bola však taká neudržateľná, že donútila vládu vykonať aj takýto nepopulárny krok. Viac sme sa tejto téme venovali v článku Česká republika otvorila pandorinu skrinku.

Naopak v Poľsku vláda zinkasovala od Európskeho súdu postih za nečinnosť v spore Hutten-Czapská proti Poľsku.

Francúzska občianka poľského pôvodu zažalovala Poľsko, pretože z dôvodu regulovania výšky nájomného nemala dostatok financií na údržbu svojho majetku (čo je povinná robiť) a súčasne nemohla bez problémov ani vypovedať nájomníkov.

Poľskú republiku Európsky súd zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 30 000 eur ako náhradu nepeňažnej ujmy a 22 500 eur ako náhradu trovov spojených so súdnym konaním.

Okrem toho má tiež povinnosť prijať nevyhnutné legislatívne opatrenia za účelom ochrany prenajímateľov nehnuteľností s tým, že zákonom ustanovené podmienky umožnia dosiahnuť výšku nájomného v súlade s voľným trhom.

ESĽP označil problém s regulovaným nájomným v Poľsku ako „obmedzovanie práv prenajímateľov na základe protizákonných ustanovení vymedzujúcich nájomné, ktoré bolo a stále je spôsobované absenciou zákonných prostriedkov umožňujúcich nahradiť škodu spôsobenú v súvislosti s údržbou majetku“.

Nuž, obdobná situácia s právami vlastníkov je u nás dôverne známa a od februára minulého roka je pre dlhodobé neriešenie problému vlastníkov bytov na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu už aspoň deväť sťažností proti Slovenskej republike.

Precedens Európskeho súdu znie jasne...