Priority, otvorená samospráva a vzájomný rešpekt 1.5.2011 | Kategóie: regióny

Tento článok vyšiel v realitnom časopise LIVING REALITY

V komunálnej politike máte dlhoročné skúsenosti. Nestali ste sa primátorom hlavného mesta „zo dňa na deň“. Ktoré najdôležitejšie poznatky ste si priniesli do primátorského kresla zo štvorročného pôsobenia vo funkcii starostu Petržalky?

Po prvé myšlienku, že volebné obdobie má mať stanovené ciele a priority, ktoré sú dohodnuté medzi starostom a poslancami zastupiteľstva. A tieto priority potom treba realizovať podľa ročných realizačných plánov, aby bolo možné vyhodnotiť, čo sa podarilo urobiť a čo nie. Tak isto skúsenosť, že som si uvedomil silu verejnosti, ktorá sa aktívne zapájala do diskusií, organizovaných na pôde petržalského miestneho úradu. Táto sila verejnej mienky a sila aktívnych obyvateľov Petržalky bola podporou na naplnenie tých priorít, do ktorých sme sa pustili. Čiže, druhou veľmi silnou skúsenosťou toho 4-ročného obdobia bola myšlienka otvorenej samosprávy, ktorú sme vo viacerých podobách vyskúšali tak, že je možné konštatovať: je to ucelený koncept, ktorý je možné preniesť aj na iné samosprávy. Tá tretia línia okrem priorít a otvorenej samosprávy bola dohoda, ktorú sa nám podarilo dosiahnuť medzi ľavicovo orientovaným starostom a väčšinovo pravicovým zastupiteľstvom. Dohodu sme založili na tom, že sme navzájom rešpektovali svoj mandát. To znamená, ja som rešpektoval to, že poslanci boli demokraticky zvolení, oni rešpektovali môj mandát a z toho vyplývala cesta k dohode.

Zloženie mestskej samosprávy nie je pre vás najpriaznivejšie. Máte vhodný recept na presviedčanie poslancov, prípadne na kompromisy?

Recept číslo jeden je vzájomný rešpekt mandátov, tých, ktoré získali poslanci, pretože voliči zvolili do zastupiteľstva väčšinu, ktorá získala 30 mandátov. A ja som získal najväčší počet hlasov ako kandidát na primátora. Vzájomné rešpektovanie tejto demokratickej voľby je podľa mňa cestou k dohode. A tá dohoda by mala byť založená na tom, že budeme rešpektovať výsledky volieb, ak napríklad voliči rozhodli o tom, že zloženie zastupiteľstva je 30 poslancov koalícia, 15 poslancov iní, tak potom napríklad zloženie námestníkov, ktorí majú byť traja, by malo byť 2 za koalíciu a 1 za iných, pretože to takto zodpovedá výsledkom volieb. Čiže, výsledky volieb môžu byť ten podklad, na ktorom sa dajú usporiadať pomery po voľbách, na nich sa však zatiaľ nevieme dohodnúť. Tak isto si myslím, že myšlienka priorít a programových cieľov mesta by mali byť veľmi silne nadviazané na volebné programy aj na plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislavy, ktorý bol drvivou väčšinou poslancov schválený v roku 2010. To je podľa mňa základ na dohodu a normálne fungovanie samosprávy v tomto 4-ročnom volebnom období. Pred majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji sa vedenie hlavného mesta rozhodlo zmobilizovať Bratislavčanov, aby sa zapojili do čistenia mesta. Čo všetko občania v jednotlivých mestských častiach zvládli? Ktoré lokality potrebovali pomocnú ruku najakútnejšie? Tento postup, využiť aktivity dobrovoľníkov na čistenie mesta, sa ukázal ako veľmi efektívny. Je pravda, že tie konkrétne lokality by mal vyčistiť zrejme niekto iný, ten, kto za ne zodpovedá, ale keďže sa tak nedialo a nebolo dostatok kapacít na to, aby sme zmobilizovali zodpovedných, ponúkli sa nám dobrovoľníci s aktivitou Vyčistime si svoje mesto. A my sme tú ponuku prijali, keďže sme mali relatívne málo času. Ponúkli sme technickú pomoc a potom počas víkendov v apríli sme čistili Bratislavu silami dobrovoľníkov aj za mojej účasti a ďalších zamestnancov magistrátu. Som veľmi rád, že ľudia prijali naše pozvanie a prišli s nami čistiť mesto. Vyčistili sme okolie štadióna, vyčistili sme Predstaničné námestie pred hlavnou železničnou stanicou, priestor pred železničnou stanicou Nové Mesto, čiže tie najkritickejšie úseky, kde sa nám zdalo, že treba ešte pridať, aby sme ukázali, že Bratislava môže byť čistejšia. Chcel by som udržať túto aktivitu aj po majstrovstvách sveta, to znamená, nečistiť len preto, že k nám prídu hostia, tak ako to povedzme urobíme doma, keď čakáme hostí, že zapojíme celú rodinu, aby sa všetko nachystalo a mohli sme sa predstaviť v tom najlepšom svetle, ale vytvoriť mechanizmus, kde jednak zodpovední budú robiť to, čo majú a pokiaľ to niekde nebude fungovať, aby sme silami dobrovoľníkov pomohli udržať mesto v čistom stave.

Aké prekvapenie zažili hokejoví fanúšikovia zo Slovenska i z celého sveta, ktorí navštívili hokejový šampionát?

Jedno z tých pozitívnych prekva-pení mohlo byť Trnavské mýto, ktorého sme sa najviac báli, lebo to bolo kritické miesto v príprave na hokejový šampionát. Nakoniec sa nám podarilo vymyslieť taký postup, že to dnes má až taký atraktívny a zaujímavý nádych. Požiadali sme sprejerov, aby po rekonštrukcii prostredníctvom sadrokartónových obkladov pomohli vymaľovať ten priestor, pretože využiť ho celý na reklamu sa zdalo nemožné vzhľadom na veľkú plochu. Aj sprejeri mali čo robiť, aby ten priestor pomaľovali a viem, že sa činili nielen bratislavskí sprejeri, ale aj grafi ťáci zo širšieho okolia. Výsledok je veľmi pozitívny a ukazuje, že možno spojiť úsilie magistrátu s úsilím dobrovoľníkov aj v takomto prípade.

Mali fanúšikovia dostatok potrebných všestranných informácií?

Hokejoví fanúšikovia z celého sveta, ktorí navštívili hokejový šampionát zažili nielen vymaľované Trnavské Mýto, ale privítali ich aj informačné stánky, ktoré čakali na každom vstupe do mesta a ktoré poskytli informácie pre každého návštevníka. Do hotelov sme každé ráno distribuovali denné správy zo šampionátu Daily News, ktoré vydával magistrát vo viacerých jazykoch. To je taká snaha aktuálne informovať našich hostí v čase, keď prišli na raňajky, aby už mali aktuálnu informáciu z predošlého dňa. Návštevníkov sme potešili alebo prekvapili aj kultúrnym programom, ktorý sme pre nich pripravili, aby vedeli, že prišli do kultúrneho mesta. Dúfam, že ich nadchla aj atmosféra hokejových majstrovstiev, ktorou žilo zo dňa na deň stále viac fanúšikov, prekvapili aj preplnené fanúšikovské zóny, na Kalinčiakovej ulici a na Tyršovom nábreží. Tie ukázali, že Bratislavčania prijali hokej za svoj a naozaj žili hokejom.

Ako starosta Petržalky ste sa dlho snažili presadzovať myšlienku výstavby nového zimného štadióna na „zelenej lúke“. Má ešte šancu takýto športový stánok, ktorý by mohol byť aj multifunkčný, dajme tomu aj ako náhrada problematického PKO?

Postaviť zimný štadión na zelenej lúke je už teraz nereálne, pretože máme zrekonštruovaný Zimný štadión Ondreja Nepelu, na ktorý mesto bude ešte viac rokov doplácať. Zimný štadión Ondreja Nepelu bol zrekonštruovaný nielen ako hokejová aréna, ale aj ako multifunkčný priestor. Nie úplne na 100 percent, ale môžu a budú sa v ňom odohrávať aj podujatia iných športov i podujatia kultúrne. To znamená: tento stánok dostane konkrétnu náplň a je záujem aj našich poslancov, aby bol využitý v čo najväčšej miere, v tom zmysle, aby okrem tých vysokých nákladov prinášal aj určité príjmy, pretože iný taký priestor, kde môžete pozvať 10 000 návštevníkov bez ohľadu na to, aké je vonku počasie, v Bratislave nemáme. Nie je to náhrada PKO, je to samostatný hodnotný priestor, ktorý je koncipovaný ako hokejová aréna, ale budú sa v ňom konať podujatia ďalších športov, napríklad už v júni to budú majstrovstvá sveta v hokejbale, budú tu koncerty, budú tu ďalšie atraktívne podujatia.

Bratislava potrebuje aj národný futbalový štadión. Niet vari krajiny v Európe, ktorá by ho nemala. Hlasy zaň sú však v súčasnosti akosi v útlme... Črtá sa riešenie?

Čaká sa na riešenie, pretože sa intenzívne rokuje o národnom futbalovom štadióne s ministerstvom financií a BSK. Posudzovalo sa viacero alternatív, momentálne v tom užšom finále je lokalita Petržalka, kde mala pôvodne stáť multifunkčná hala a lokalita Tehelného poľa, to znamená, futbalový štadión Slovana. Zatiaľ tie posudzovania, aj expertov UEFA, ktorí boli v Bratislave, smerujú do lokality Petržalka. Nemáme tie veci ale sfi nalizované a fi nalizovať ich zrejme bude ten, kto bude dávať peniaze, a to bude vláda SR. Čiže, ministerstvo fi nancií by malo predložiť rozhodnutie o tom, do ktorej lokality nasmeruje fi nančné zdroje a na základe toho potom rozhodne vláda, kde sa bude stavať. Je záujem, aby sa začalo stavať čo najskôr.

Zhovárala sa
Klára Grosmannová