Hlavné mesto by malo na metro zabudnúť 8.6.2011 | Kategóie: Štýl

Tento rozhovor vyšiel v realitnom časopise LIVING REALITY.

Bratislava mala 431 061 obyvateľov k 31. decembru 2009, mesto je aj sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Ktoré problémy máte nielenže spoločné, ale dokážete ich aj spoločne riešiť?

Sú to najmä dopravné problémy, ktoré sa premietajú vo viacerých rovinách. Prvým z nich je otázka budovania cestnej infraštruktúry, ktorá by odľahčila fungovanie mesta a ktorá by pomohla aj Bratislavskému samosprávnemu kraju (BSK). To je otázka vybudovania diaľničného obchvatu mesta, tzv. nultého okruhu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. V tomto máme spoločné ciele a veľmi sa usilujeme spolu s predsedom BSK P. Frešom, aby sme získali podporu ministerstva dopravy, ale aj vlády. Podobne sme uzatvorili memorandum o spoločnom postupe pri riešení problémov prístupu do mesta z juhovýchodného smeru, to znamená smerom do Podunajských Biskupíc, kde pravidelne každý deň na Ulici Svornosti máme veľké dopravné problémy a súvisia s prúdmi vozidiel od Dunajskej Lužnej. Bratislava, BSK a ministerstvo uzatvorili memorandum, že budeme študovať túto cestu z hľadiska možných riešení, potom sa pokúsime združiť finančné prostriedky na to, aby sme cestu rozšírili. Aby lepšie slúžila dopravným nárokom v tomto území, kým nebude postavená rýchlostná cesta R7.

Spoločne budete musieť riešiť aj otázku prístupu obyvateľov BSK do mesta, ktorí do mesta prichádzajú za prácou a z ktorých značná časť prichádza na osobných autách.

Našou ambíciou je ponúknuť im možnosti verejnej dopravy, v podstatne väčšej miere ako doteraz. To znamená spustiť projekt integrovanej dopravy, ktorý by znamenal spoločný lístok pre vlakovú, prímestskú autobusovú a mestskú hromadnú dopravu. Pre cestujúceho by to bolo podstatné zvýšenie komfortu, ktoré by podľa nás mohlo viesť k tomu, že príjme ponuku, aby jedným z týchto spojov sa efektívne dostal do cieľa svojej cesty. Perspektívne rátame s tým, že prísť autom nebude také jednoduché, pretože budú zóny, kde v meste bude nutné za parkovanie platiť, keďže sa mesto stále viac a viac zahusťuje. Čiže, otázka riešenia integrovanej dopravy je ďalší problém, ktorý budeme spolu riešiť a plánujeme to tak, aby sme v budúcom roku spustili integrovanú dopravu v Bratislave.

S týmto súvisí aj problém záchytných parkovísk...

Chceme ich budovať v rámci operačného programu doprava, z ktorého je možné získať peniaze na budovanie tzv. prestupových terminálov na železničnú dopravu, pretože tá je málo využívaná v prospech vnútromestskej dopravy v Bratislave. V rámci tohto projektu bude možné získať zdroje na to, aby sme takéto prestupové terminály vybudovali a nadväzne na ne vybudovali záchytné parkoviská. Máme, samozrejme, aj ďalšie spoločné ciele, ako sú cyklistické trasy, kde BSK sa sústreďuje na budovanie nadmestských a medzištátnych trás.

Po dvoch verejných diskusiách a sérii odborných stretnutí predložíte poslancom mestského zastupiteľstva návrh realizácie nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a jej okolí. Je v tom zahrnuté aj metro, o ktorom sa v pravidelných štvorročných intervaloch vždy hovorí ako o reálnom návrhu?

S metrom nie je možné v dlhodobom horizonte rátať, pretože na to jednoducho nemáme finančné prostriedky. Na metro treba, aby bol väčší počet cestujúcich než je schopná Bratislava poskytnúť, aby vyšla návratnosť metra, čiže nepovažujem návrh na metro za reálny. Preto budeme nosný dopravný systém rozvíjať prostredníctvom koľajovej dopravy. Ak sa nám podarí dostať sa pod zem, dobre, ak to z finančných dôvodov nebude možné, budeme ho rozvíjať ako povrchový systém, ktorý kombinuje železničnú a električkovú dopravu na pôde mesta. A snaží sa ju využiť čo najefektívnejším spôsobom. Tak, ako nám uložilo zastupiteľstvo, pripravujeme upravenú verziu materiálov o nosnom dopravnom systéme a bude predložená na júnové rokovanie mestského zastupiteľstva.

Prečo Bratislava nevyužíva na MHD aj množstvo koľajníc prímestskej dopravy a existujúce železničné stanice (Lamač, Nové Mesto, Rača, Petržalka) tak ako všetky veľké mestá na svete?

Existujúce železničné trate budeme využívať, pretože je to presne to, čo nám v meste chýba. Máme 80 km železničných tratí a 40 km električkových tratí, ale nemáme žiadnu synergiu, súvisí to jednak s otázkou integrovanej dopravy a aj s prístupom, ako vlastne tieto trate prepojiť a využiť. Pracujeme na tom, že nosný dopravný systém v Bratislave môže byť práve kombinácia električkových a železničných tratí, ktoré nám umožnia využiť vo väčšom rozsahu aj železničné trate v prospech vnútromestskej prepravy.

S Parkom kultúry a oddychu máte starostí vyše hlavy. Zbúrať ho či nie? Obe alternatívy si však vyžadujú čas i financie na úkor oveľa užitočnejších vecí...

Čo sa týka PKO, hlavným výsledkom doterajšieho volebného obdobia je to, že sa nám podarilo zastaviť búranie PKO, pretože minulé vedenie a konkrétne bývalý primátor Andrej Hlavné mesto by malo na metro zabudnúť PARTNEROM ROZ HOVOR U JE Hovoríme s primátorom Bratislavy doc. RNDr. Milanom Ftáčnikom, CSc. „Budeme šetriť a snažiť sa platiť záväzky mesta, aby sme sa ukázali ako dobrý partner a budeme sa snažiť popri všetkých týchto povinnostiach nájsť aj finančné zdroje na rozvojové programy. Máme predstavu o tom, ako sa má mesto rozvíjať a nechceme, aby štyri roky stálo na jednom mieste,“ konštatoval primátor Bratislavy doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. 31 Ďurkovský pripravil PKO právne aj v skutočnosti tak, že sa malo zbúrať v čase medzi ukončením jedného volebného obdobia a nástupom novozvolených poslancov a novozvoleného primátora. PKO stále stojí a my momentálne hľadáme odpoveď na otázku, čo ďalej v situácii, keď budova je mestská a pozemok pod ňou je súkromný. Máme o tom svoju predstavu, ale prisľúbili sme, že rozhodnutie v mestskom zastupiteľstve urobíme až po verejnej diskusii s občanmi.

Spustili ste ju 2. mája a tá diskusia by mala priniesť odpoveď na otázku, čo si o tom myslia Bratislavčania.

My vieme, čo si myslia občianski aktivisti, ktorí chcú zachovať PKO, vieme čo si myslí investor, ktorý navrhuje zbúranie súčasného PKO a vystavanie nového kultúrneho stánku a má na to aj podporu prostredníctvom petičnej akcie a silnej facebookovej skupiny. Podobne ako aktivisti majú rozsiahlu petíciu, v ktorej sa podpísalo aj veľa osobností kultúrneho a spoločenského života, ale my nevieme úplne presne, čo si o tomto probléme myslí Bratislavčan, pretože chceme, aby aj on bol účastníkom toho rozhodovania. Výsledky verejnej diskusie a výsledky prieskumu verejnej mienky dáme spolu so všetkým tým, čo už o PKO vieme, poslancom mestského zastupiteľstva, ktorí rozhodnú o tom, ktorej alternatíve budúcnosti PKO dajú prednosť, to znamená: zachovať PKO v tej podobe, v akej je teraz a zrekonštruovať ho, zbúrať PKO a vystavať niečo iné v lokalite PKO alebo niekde inde, alebo zachovať PKO čiastočne a dotvoriť to nábrežie tak, aby dobre slúžilo záujmom verejnosti.

Sto dní vášho pôsobenia vo funkcii primátora Bratislavy sa nieslo v znamení ZMENY, ktorou je otvorená samospráva a zodpovedné riadenie mesta.

Otvorenú samosprávu som charakterizoval ako prístup, keď sa snažíme občanom mesta poskytnúť čo najviac informácií a vťahovať ich do rozhodovania o zásadných otázkach života mesta. Urobili sme to v rámci verejnej diskusie o nosnom dopravnom systéme, robíme to prostredníctvom pravidelnej hodiny s primátorom, kde každý mesiac je možné položiť otázky primátorovi. Organizujem každý mesiac deň otvorených dverí, kde ľudia môžu prísť so svojimi osobnými problémami a diskutovať o nich s primátorom, snažím sa zverejňovať informácie aj nad rámec zákona, zmluvy a faktúry vyriešila vláda zákonom, ale je to aj otázka zverejňovania záväzných stanovísk mesta k investičnej činnosti a mnohých iných vecí. Zodpovedné riadenie mesta súvisí skôr s finančnou stránkou a schváleným rozpočtom, ktorý na môj návrh schválili poslanci. Tam sme prišli s konsolidáciou mestských financií, pretože bývalé vedenie mesta nám nechalo Bratislavu, povedal by som, v katastrofálnom finančnom stave. Nechalo nám prázdny rezervný fond, nezaplatené faktúry vo výške 100 miliónov eur a plus dlhodobý dlh mesta vo výške 128 miliónov eur, čo je záťaž, ktorá sa nedá prekonať inak, ako tým, že budeme šetriť a snažiť sa platiť záväzky mesta, aby sme sa ukázali ako dobrý partner a budeme sa snažiť popri všetkých týchto povinnostiach nájsť aj finančné zdroje na rozvojové programy, pretože máme predstavu o tom, ako sa má mesto rozvíjať a nechceme, aby štyri roky stálo na jednom mieste. Otvorenú samosprávu som charakterizoval ako prístup, keď sa snažíme občanom mesta poskytnúť čo najviac informácií a vťahovať ich do rozhodovania o zásadných otázkach života mesta. Urobili sme to v rámci verejnej diskusie o nosnom dopravnom systéme, robíme to prostredníctvom pravidelnej hodiny s primátorom, kde každý mesiac je možné položiť otázky primátorovi. Organizujem každý mesiac deň otvorených dverí, kde ľudia môžu prísť so svojimi osobnými problémami a diskutovať o nich s primátorom, snažím sa zverejňovať informácie aj nad rámec zákona, zmluvy a faktúry vyriešila vláda zákonom, ale je to aj otázka zverejňovania záväzných stanovísk mesta k investičnej činnosti a mnohých iných vecí. Zodpovedné riadenie mesta súvisí skôr s finančnou stránkou a schváleným rozpočtom, ktorý na môj návrh schválili poslanci. Tam sme prišli s konsolidáciou mestských financií, pretože bývalé vedenie mesta nám nechalo Bratislavu, povedal by som, v katastrofálnom finančnom stave. Nechalo nám prázdny rezervný fond, nezaplatené faktúry vo výške 100 miliónov eur a plus dlhodobý dlh mesta vo výške 128 miliónov eur, čo je záťaž, ktorá sa nedá prekonať inak, ako tým, že budeme šetriť a snažiť sa platiť záväzky mesta, aby sme sa ukázali ako dobrý partner a budeme sa snažiť popri všetkých týchto povinnostiach nájsť aj finančné zdroje na rozvojové programy, pretože máme predstavu o tom, ako sa má mesto rozvíjať a nechceme, aby štyri roky stálo na jednom mieste.

Vzťah niektorých mestských častí k predstaviteľom metropoly nie je najpriaznivejší. Cítia sa predovšetkým ukrátení v súvislosti s rozpočtom. Bolo mesto k jeho obyvateľom v tomto roku spravodlivé?

Mesto bolo spravodlivé k jednotlivým mestským častiam, pretože už z minulého volebného obdobia sme si priniesli systém delenia financií, ktorý je objektívny a nezávisí od žiadnych politických kritérií. Objektívny je v tom, že zohľadňuje pre každú mestskú časť počet obyvateľov, počet seniorov, počet detí, ktoré sú v školskom veku a navštevujú predškolské a školské zariadenia a počíta, koľko sa v mestskej časti vyberie dane z nehnuteľnosti. Inými slovami ako mesto Bratislava získava peniaze, pretože tieto kritéria sú stanovené aj v nariadení vlády SR, tak ich potom aj delí medzi jednotlivé mestské časti. Ak v niektorej mestskej časti poklesne počet obyvateľov, na ďalší rok má menej peňazí a ak naopak stúpne, tých peňazí je viac. Spravodlivosť je zabezpečená aj v tom, že sme zaviedli princíp solidarity, kde veľké mestské časti prispievajú malým mestským častiam a posilňuje sa tým vnútorná súdržnosť mesta. Takže tento systém považujem za spravodlivý a korektný ku každej mestskej časti.

Zhovárala sa Klára Grosmannová