Fenomén zvaný cohousing 3.11.2011 | Kategóie: bývanie, Štýl

Prvé cohousingy vyrástli v 70. rokoch v Dánsku ako reakcia na starosti spojené s bežným spôsobom bývania, keď ľuďom prekážala anonymita a ťažko dokázali spojiť rodinný život s prácou a starostlivosťou o domácnosť. Vtedy vznikol nápad bývať v spoločnosti ľudí, ktorí sa navzájom poznajú, môžu si pomáhať a deliť sa o povinnosti.
Dnes v 23 európskych krajinách nájdeme vyše 300 projektov bývania na základe súkromného vlastníctva, ale spoločného - komunitného spolužitia.

Predovšetkým sociálne zázemie

Slovo cohousing možno preložiť ako blízke susedské bývanie. Ide o vedome budované susedské spoločenstvá, kde sa kladie dôraz na hlbšie prežívané medziľudské vzťahy a súčasne sa zachováva a podporuje osobná nezávislosť.Cohousing nie je komúnou v zmysle šesťdesiatych rokov, ekodedinou či kibucom, aj keď môže preberať niektoré prvky týchto komunít. Obyvateľov cohousingu tiež nespája žiadna dominantná viera alebo ideológia, nejde o duchovnú komunitu alebo ašrám. V cohousingu ide predovšetkým o sociálne zázemie, všetko ostatné je na vzájomnej dohode.

Prvé komunity neboli ekologicky zamerané, ale vďaka vzájomnému deleniu sa vlastne ekologicky chovali. Spoločne sa delili napríklad o  auto a rozvážanie detí do školy či iné potrebné vybavenie (kosačka na trávu, náradie, pripravovanie spoločnej večere alebo pestovanie vlastnej zeleniny). Súčasné projekty považujú za svoje hlavné princípy trvalo udržateľný rozvoj vo všetkých oblastiach života a nezávislosť na konzumnom spôsobe života.

Ako také spoločné bývanie vyzerá? Môže mať najrôznejšie architektonické a urbanistické podoby, veľkosti, cohousingové komunity sa môžu líšiť typom vlastníctva, víziami, prioritami. Najčastejšie ide o súbor rodinných domov alebo nízkych bytových domov, nízkoenergetických alebo pasívnych domov, vybudovaných na zelenej lúke, v prímestskej alebo vidieckej oblasti. Niekde sa využívajú aj rekonštruované mestské obytné domy.

 
Americký architekt Charles Durrett definoval 6 kľúčových znakov typického cohousingového projektu:

1. Účasť členov spoločenstva pri plánovaní cohousingu
Budúci obyvatelia sa zúčastňujú celého procesu plánovania projektu cohousingu, ktorý vďaka tomu lepšie zodpovedá ich konkrétnym potrebám a prianiam. Navyše osobnou účasťou pri plánovaní, vznikajú mezi jednotlivými členmi hlbšie vzťahy, často priateľstvá, které sú základom stabilnej, dobre fungujúcej skupiny po nasťahovaní sa. K spolupráci môže byť prizvaný aj developer, čo môže celý proces zjednodušiť a urýchliť, ale ak býva cohousing vybudovaný iba developerom, obyvatelia si neprejdú veľmi dôležitou fázou "budovania  společenstva".

2. Urbanistické, architektonické a dispozičné usporiadanie podporujúce vznik a udržovanie susedských väzieb
Architektonický návrh podporuje vznik susedských väzieb, no zároveň  aj dostatok súkromia. Niektoré prvky usporiadania sú veľmi dôležité, napr. orientácia domov do verejných priestorov, umiestnenie spoločenského domu do centra diania, detské ihrisko a vonkajšie plochy s možnosťou posedenia za každého počasia a podobne.  Spojiť sa spoločne len preto, aby ste si mohli dovoliť súkromný golfový klub, nebude celkom v duchu myšlienky cohousingu.

3. Súkromné domy doplnené spoločným príslušenstvom – „spoločenským domom“ a spoločne využívanou nezastavanou plochou
Každá jednotlivá domácnosť vlastní svoj plne vybavený dom a zároveň používa rozsiahlejšie spoločné vybavenie. Zdieľané priestory sú navrhnuté pre každodenné užívanie a sú neoddeliteľnou súčasťou života v spoločenstve. Obvykle zahŕňajú miesto pre spoločné jedlo, miesto na posedenie, herňu pre deti, izby pre hostí, dieľňu, záhradu atď.

4. Riadenie chodu a prevádzky projektu samotnými obyvateľmi
Po nasťahovaní prevádzku objektov zabezpečujú samotní jej obyvatelia. Podlieha pravidlám, ktoré si medzi sebou obyvatelia vopred dohodnú. Obvykle je každý členom nejakej menšej skupiny, ktorá sa stará o niektoré spoločné priestory alebo má na starosti niektoré aktivity.

5. Nehierarchická štruktúra a spôsob rozhodovania
V spoločenstve sú  prítomné vodcovské roly, ale nie vodcovia. Spoločenstvo nie je závislé od jednej osoby, a to napriek tomu, že skupina je obvykle založená jedným nadšencom, ktorý projekt rozhýbe a rozbehne. V skupine potom býva niekto ďalší, kto dáva dokopy financie, iný  počas schôdze zabezpečí stráženie detí, niekto zapisuje priebeh rokovania... Ak je v skupine jeden vodca, ktorý nastavuje pravidlá a štandardy jednostranne, skupinu nepovažujeme za  cohousing.

6. Nezávislé finančné prostriedky
Vzniknuté spoločenstvo nie je primárnym zdrojom príjmov pre jeho členov a nie je v ňom spoločná ekonomika. Ak by spoločenstvo bolo zdrojom príjmov, predpokladá sa, že by to vnieslo významnú zmenu dynamiky mezi členov a nastavovalo by inú úroveň vzťahov.

Niektorí členovia sa môžu časom z rôznych dôvodov odsťahovať a noví zase prisťahovať.
Je potrebné, aby ktokoľvek mal možnosť svoj podiel predať a aby nebol nijako trvalo viazaný. To je nutná podmienka, aby sa nik necítil obmedzený majetkom, a keď bude chcieť z akýchkoľvek dôvodov odísť, aby túto možnosť mal.

Cohousingová komunita má často priaznivý vplyv na celkový rozvoj miestnej komunity obce, do ktorej patrí, pretože cohousing nie je žiadne uzavreté spoločenstvo, ale s okolím často intenzivne komunikuje.

Nabudúce sa budeme venovať fungovaniu komunitného života v cohousingu na konkrétnom príklade a priblížime si niektoré konkrétne projekty.
 

Pripravila Viola Zavarská