Dúbravka je farebnejšia, krajšia, obyvatelia sú spokojnejší 29.6.2011 | Kategóie: regióny

Hoci nemáme ešte k dispozícii výsledky nedávneho sčítania obyvateľstva, darí sa zastaviť pokles počtu obyvateľstva v Dúbravke, ktorá mala v roku 1980 doteraz najviac, až 40 211 trvalo prihlásených obyvateľov? Pri ďalšom sčítaní (1991) bolo evidovaných 37 442 a pred desiatimi rokmi bolo dokonca už len 35 199 obyvateľov. Platí teda, že do roku 2015 by malo v Dúbravke žiť nad 40 000 spokojných občanov a výhľadovo v roku 2020 do 50 000 obyvateľov? Ako to chcete dosiahnuť?

Pokles počtu obyvateľov v mestskej časti Bratislava-Dúbravka sa zastavil zhruba pred piatimi rokmi. Odvtedy má demografická krivka stúpajúcu tendenciu – rodí sa viac detí, ako zomiera ľudí. Sú všetky predpoklady na to, aby tendencia rastu obyvateľstva pokračovala. Máme vytvorené podmienky na výstavbu, schválený územný plán ráta s výstavbou v okrajových častiach Dúbravky, preto vízie – 40 000 obyvateľov do roku 2015 a 50 000 do roku 2020 sa opierajú o reálny základ. S predpoveďami však treba byť opatrný, lebo musíme zohľadňovať ekonomický a sociálnospoločenský kontext.

Bude sa Dúbravka rozširovať aj budovaním nových bytov, lokalít? Čo diktuje schválený územný plán?

Po zastavení budovania bytových celkov pred tromi, štyrmi rokmi nastalo opäť ich oživenie. Vtedy sa schválili, alebo aj začali realizovať projekty, ktoré pre finančno-ekonomickú krízu stagnovali. Principiálne sa držíme línie nezahusťovať a len dokončiť to,čo bolo začaté. Schválený územný plán ráta s výstavbou v okrajových častiach. Na rade sú Dúbravčice, neskôr Veľká lúka, Dolné a Horné Krčace. Naše predstavy však chceme zladiť aj s koncepciou výstavby hlavného mesta Bratislava, v ktorej nás zaujíma najmä výstavba nájomných domov. Dúbravka ako jediná mestská časť vybudovala v minulom volebnom období v spolupráci s magistrátom nájomný dom s 52 bytmi. Nevylučujem, že v budúcnosti postavíme ďalší nájomný dom. Schválený územný plán pokladáme za zákon a podľa neho sa riadime. Súhlasíme s výstavbou bytových domov do úrovne 13. poschodia s priemerom v danej zóne maximálne 8 poschodí. Rešpektujeme názor Dúbravčanov, aby sme sídlisko nezahusťovali. Zásadné otázky výstavby konzultujeme s magistrátom.

Nehrozí výstavba výškových budov? Aké najvyššie domy možno v Dúbravke stavať, kde?

Nehrozí. Usilujeme sa uprednostniť málopodlažné stavby s tým, aby zapadli do prírodného reliéfu. Napríklad urbanistický návrh satelitného sídliska na Veľkej lúke pre 6 000 až 8 000 obyvateľov ráta s výškou stavieb do úrovne 4. poschodia a dominantným parkovaním bude podzemné.

Obnova, rekonštrukcia, ale aj zatepľovanie existujúceho starnúceho bytového fondu na jednej strane skrášľuje niekdajšie sivé, bezfarebné paneláky, na druhej strane nebráni tomu, aby jeden bytový dom s mnohými vchodmi sa stal pestrofarebný podľa vôle jeho obyvateľov. Tri vchody sú sivo-oranžové, ďalšie tri modrožlté a ďalšie, dajme tomu, bordovo-červené. Aké slovo v tom má architekt?

Vítame zatepľovanie existujúceho bytového fondu, ktorý sa za 30 – 40 rokov v Dúbravke značne opotreboval. Nehovoriac o významnej úspore tepla a energií. Osobitne by som zdôraznil estetizáciu prostredia. Dúbravka sa stala farebnejšia, krajšia so spokojnejšími obyvateľmi. Naša mestská časť už nedáva pôžičky na zatepľovanie z fondu rozvoja bývania, zatepľovanie si riešia spoločenstvá vlastníkov bytov. My nanajvýš pomáhame radou, usmernením. Viacerí totiž zaangažovali do postupu prác, výberu materiálov a farieb aj architektov, čo pokladám za správny postup.

Zrejme aj v Dúbravke občas pribudne čierna stavba. Máte dobrý prehľad o „samostaviteľoch“? Ktorú konkrétnu čiernu stavbu ste riešili a s akým výsledkom?

Áno. Je to problém a veľký. Samosprávy v ňom vinou zlého stavebného zákona ťahajú za kratší koniec. Náš stavebný úrad riešil v poslednom období viacero prípadov – konkrétne na Saratovskej ulici a v Tavaríkovej osade. Vychádzame iba zo zákonných možností – preveriť skutkový stav, upozorniť na porušenie zákona, potom pokutovať, uplatniť iné sankcie, vrátane zbúrania tzv. čiernej stavby a postúpenie problému na vyšší stavebný úrad. Problém je to celospoločenský, o čom svedčí aj aktuálne úsilie vlády SR predložiť zásadnú novelu stavebného zákona na schválenie do NR SR.

Nehrozí úbytok zelených plôch? Spomedzi bratislavských mestských častí totiž práve Dúbravka je asi najzelenšia, a teda aj najzdravšia...

Zelená farba je symbolom pre Dúbravku, preto sa usilujeme o jej zelenú tvár. Lokalizácia v nádhernom prírodnom prostredí s chránenou krajinnou oblasťou Devínskej Kobyly a Malých Karpát nám to umožňuje. Máme stabilnú výmeru našej mestskej časti, vrátane zelene. Nemožno ju zväčšiť ako nejaký gumový produkt. Treba si však uvedomiť, že obyvateľov pribúda a problém sa začína s parkovaním. Je to problém väčšiny slovenských väčších miest. Chceli sme to riešiť zásadným spôsobom – vybudovať veľkokapacitné garážové domy. Takmer všetci obyvatelia súhlasili, ale keď sme vytipovali lokalitu, tak tí, čo žili v jej blízkosti, spisovali protestné petíciu. Tento postup je u nás takmer nerealizovateľný. Ľudia začínajú parkovať na chodníkoch i posúvať sa na zelené plochy. Hoci to mestská polícia sankcionuje, v istých prípadoch hľadáme riešenie v ekotvárniciach, aby sa zachovala okolitá zeleň.

V porovnaní s ostatnými mestskými časťami parkovanie v Dúbravke nie je katastrofálne. Predsa však, ako ho chcete riešiť v budúcnosti? Plánuje sa jeho spoplatnenie?

Už teraz spoplatňujeme parkovacie rezervácie. Dúbravka vyberá jedny z najnižších poplatkov za prenájom parkovacieho miesta. Budúcnosť závisí od rozhodnutí poslancov.

V kresle starostu ste pôsobili aj v predchádzajúcom volebnom období. Čo sa vám podarilo splniť, presadiť z najdôležitejších predsavzatí a plánov?

Dosiahli sme pekné výsledky, čo potvrdili voľby, v ktorých mi dôvera občanov predĺžila mandát starostu. Zdôrazňujem, že samosprávu riadia okrem starostu aj poslanci v miestnom zastupiteľstve. Ja som mal korektnú a plodnú spoluprácu. Pod úspechy sa podpísali aj poslanci. Schválili sme programové vyhlásenie (čo sa po posledných voľbách ešte nepodarilo) a splnili sme takmer všetko, čo sme si vytýčili. Pribudol nájomný dom s 52 bytmi, letný amfiteáter priamo v srdci sídliska, viaceré športoviská pre mládež, vrátane ihriska za podpory vlády SR, opravili sme viaceré komunikácie a chodníky, zaviedli sme miestnu autobusovú linku pre Starodúbravčanov, aby mohli nakupovať v obchodných centrách, zlepšili sme obchodnú i dopravnú infraštruktúru, investovali do opráv materských i základných škôl, pravidelne dbali na kosenie trávy, opravovali kultúrne a historické pamiatky, parky a lavičky, starali sa o bezproblémovú zimnú údržbu, za necelý rok sme v júni dokončili rekonštrukciu zanedbaného objektu, v ktorom bude Múzeum Dúbravky, klub dôchodcov a MO Matice slovenskej, sfunkčnili nové ulice v starej Dúbravke. Mrzí nás, že sa magistrátu nepodarilo dotiahnuť priority, týkajúce sa Dúbravky: rozšírenie Harmincovej ulice a predĺženie Saratovskej na západný ťah.

Je to reálne v tomto volebnom období?

Neverím, že sa to podarí v tomto volebnom období pre obrovskú zadlženosť hlavného mesta. Ale máme troch poslancov v mestskom zastupiteľstve, možno ich potenciál milo prekvapí.

Ktoré priority máte pred sebouv tomto funkčnom období?

Žiaľ, pol roka od volieb ešte nemáme určené priority, lebo nedošlo k dohode s poslaneckými klubmi. Ja mám konkrétnu predstavu, ale po skúsenosti z minulého obdobia som vyzval poslanecké kluby, aby sme rokovali o definitívnych spoločných prioritách. Mojimi sú: čistá a bezpečná Dúbravka, spokojnosť s materskými a základnými školami, s úrovňou sociálnej starostlivosti o seniorov a vytváranie podmienok na kultúrne i športové vyžitie. Žiaľ, súčasný reštrikčný rozpočet neumožňuje riešiť nové rozvojové programy. Nízky výber daní a ich prerozdelenie v rámci hlavného mesta – pre Dúbravku klesol koeficient zo 6,3 % na 6,1 % – vyvolávajú napätie, aby sme zvládli aspoň základné priority: čistú a bezpečnú Dúbravku, bezproblémové školstvo a kvalitnú sociálnu sféru.

Je Dúbravka bezpečnou mestskou časťou? Ktoré trestné činy prevažujú? Ako bojujete proti kriminalite?

Dúbravka je pomerne bezpečnou mestskou časťou. Pomáha tomu naša dobrá spolupráca s OR PZ aj mestskou políciou. Aj prijímaním všeobecne záväzných noriem strážime bezpečnosť, modernizujú sa vchody do bytových domov o kódové kľúče, rozšírili sme počet mestských policajtov, robíme osvetu v školách. Isté sťažnosti sú na herne, ale je to záležitosť magistrátu. Stálo by za úvahu zmeniť nočné prevádzkové hodiny a zvýšiť kontrolu závislých osôb.

Aký vzťah majú Dúbravčania k životnému prostrediu, najmä svojmu bezprostrednému okoliu? Dá sa s nimi rátať, že pomôžu brigádnicky (zadarmo) čistiť a skrášľovať ulice či domy? Pretrváva záujem obyvateľov o najkrajšiu predzáhradku a balkón?

Všetci deklarujú, že chcú žiť v čistom a peknom prostredí, ale keď sme vyhlásili dobrovoľné jarné upratovanie, tak sa do akcie zapojilo niekoľko desiatok ľudí. Každý v sebe musí prehodnotiť vzťah k svojmu okoliu a poriadku. Nižší rozpočet nám zrejme nedovolí toľko robiť pre čistotu a poriadok, ako v minulosti. Problémom začínajú byť tzv. čierne skládky. Som za to, aby v spolupráci s mestom sa prijali také VZN, ktoré budú prísnejšie sankcionovať hrubé zločiny na prírode. Viac efektu čakám v tomto smere aj od mestskej polície. Súťaže o najkrajší balkón a najkrajšiu predzáhradku majú v Dúbravke svoju tradíciu a som rád, že prinášajú efekt. Zúčastňuje sa na nich niekoľko desiatok obyvateľov. Radosť sa prejsť nielen vilovými ulicami, ale aj okolo väčšiny bytových domov. Môžete ob divovať krásu niektorých balkónov a predzáhradok. Novým prvkom v starostlivosti o čistotu a poriadok sú aktivačné práce. S úradom práce kontaktujeme, aby sme pomohli ne- zamestnaným a sociálne odkázaným ľuďom a hlavne čistejšej Dúbravke.

Existuje určitá rivalita či antipatia medzi starými Dúbravčanmi (t. j. obyvateľmi tejto dedinky) a „novousadlíkmi“, ktorí sa stali Dúbravčanmi po budovaní sídliska od roku 1970?

Jednoznačne nie. Starousadlíci sa dávno vyrovnali s existenciou sídliska. Nepoznám prípady vzájomných nezhôd či konfliktov. Rozumní ľudia si zvyknú na seba. Som rád, že aj tí naši obyvatelia, ktorí majú pôvod na strednom či východnom Slovensku, sa cítia ako Dúbravčania a že ich deti budú ako rodisko uvádzať Dúbravku. Pre starých Dúbravčanov sídlisko umožnilo plnohodnotnú obchodnú, sociálnu, dopravnú i kultúrno-športovú infraštruktúru.

Nepatríte medzi ľudí, ktorí sedia celý deň v kancelárii. Dúbravčania vás dobre poznajú. S čím za vami prichádzajú? Čo ich trápi? Máte pre nich konkrétne pravidelne vyhradený čas?

Patrím k tým starostom, čo pre svojich občanov majú permanentne otvorené dvere. Aj v prípade, keď pracujem na koncepčnej záležitos ti a vyskytne sa problém občana, preruším prácu a pomáham riešiť občanov problém. Pravidelne navštevujem školy, domovy sociálnych služieb, kluby dôchodcov, spoločenské, kultúrne i športové podujatia, na ktorých sa stretávam s obyvateľmi a vypočujem si ich názory. Často sú inšpiratívne pre moju prácu. Zaviedol som tradíciu vítania detí do života, osláv jubilantov, posedení so sociálne slabšími kategóriami, vyhlásenia osobností Dúbravky a tam všade je príležitosť porozprávať sa so spoluobčanmi o živote v Dúbravke. Obohacuje ma to a prispieva k efektom mojej práce.

S akým problémom vás naposledy na ulici oslovil občan mestskej časti? A čo ste mu poradili?

Konkrétny príklad. Navštívil ma Ing. Vít Granec, starousadlík a veľký patriot Dúbravky. Sám vypracoval návrh skladačky, ktorá má poslúžiť ako pekná informácia o histórii a súčasnosti Dúbravky pred otvorením prvého miestneho múzea. Ako vidíte, nie sú to len problémy, ale aj príkladné iniciatívy. Takých ľudí máme viac a všetkým ďakujem, že Dúbravka žije v povedomí ako jedna z najkrajších a najpokojnejších mestských častí hlavného mesta SR Bratislava.

Zhovárala sa Klára Grosmannová

Foto archív MČ Dúbravka